Gemer

Od prameňa Hrona na severe po výbežky Cerovej vrchoviny na juhu, od Sorošky na východe po oždianske serpentíny na západe – týmito hraničnými bodmi môžeme približne vyčleniť geografické územie Gemera, ktorý v spojení s Malohontom do župy Gemersko-malohontskej predstavuje jednu z najstarších a najvýznamnejších kultúrnych oblastí Slovenska. Je to kraj hôr , hustých lesov, dravých bystrín, a strmých horských lúk, ale aj vľúdnych pahorkatín a úrodných polí s neodmysliteľnými lánmi slnečníc, modrými hladinami jazier a rybníkov a kľukatými tokmi riek. Predovšetkým ale kraj dolín, v ktorých neutíchajúca práca našich predkov vytvárala po tisícročia civilizácia zhmotnenú v kultúrnych pamiatkach a dodnes v živom folklóre. Kraj starobylých kostolov, panských kaštieľov a statkárskych kúrií, ale aj zachovanej ľudovej architektúry – na severe drevenej, zrubovej, na juhu murovanej, s typickými bielymi stĺporadiami podstienkov, pod ktorými sa v páľave zrelého leta sušia girlandy červenej papriky a trsy zlatožltej kukurice.

Nikdy tu nebolo veľkých miest. Boli iba mestečká založené na mieste prastarých baníckych osád s trhovými námestiami, prosperujúcim obchodom a školstvom. Latinské školy a gymnázia v Rožňave, Dobšinej, Jelšave, Revúcej, Štítniku, Kameňanoch, Gemeri, Rimavskej sobote, Ožďanoch, Hrachove vychovali desiatky významných osobností európskej vedy, umenia a kultúry. Prosperitu územia odjakživa zabezpečovalo rozvinuté baníctvo a hutníctvo. Bohaté náleziská drahých a úžitkových kovov vo vrchoch Spišsko-gemerského rudohoria a ich následné spracovávanie na dlhé stáročia vtlačili ráz tomuto regiónu. Vzácnym produktom priemyselnej konjunktúry územia v stredoveku sú nástenné maľby talianskej proveniencie zachované v románskych a gotických vidieckych kostoloch, zobrazujúce biblické výjavy, podobenstvá, starozákonné a starouhorské legendy. Z nich najvýznamnejšie sú maliarske cykly na stenách kostolov v Štítniku, Plešivci, Koceľovciach, Ochtinej, Chyžnom, Šiveticiach, Rákoši, Rimavskej bani, Rimavskom Brezove, Kraskove, Kyjaticiach. V každom z týchto kostolov sa zachovali prekrásne, umelecky hodnotné rezbárske diela – renesančné a barokové oltáre, kazateľnice, krstiteľnice, a organy s množstvom sôch a obrazov. Unikátnym dokladom miestnej ľudovej tvorivosti sú kostolné lavice, empory a stropy s pestrou maľovanou ornamentikou. Unikátnymi pamiatkami železiarskej výroby v železiarskej výroby v 19. storočí sú tri zachované vysoké pece v Nižnej Slanej, Vlachove a v Sirku- Červeňanoch. V mnohých obciach dodnes prežívajú tradičné remeslá- výroba šindľov, tkanie pokrovcov, zvonkárstvo, čipkárstvo a hrnčiarstvo.

Nesmiernym bohatstvom územia je tunajšia príroda a jej prejavy vo forme jedinečných fenoménov- krasových a ľadových jaskýň v podzemí troch národných parkov: Slovenského raja, Slovenského krasu a Muránskej planiny. Spomedzi nich Dobšinská ľadová jaskyňa objavená v roku 1870 je svetovým unikátom. Druhým je najvyšší stalagmit v Krásnohorskej jaskyni v Slovenskom krase, ktorý je našou jedinou biosférickou rezerváciou evidovanou v zozname UNESCO.

Boli časy, keď sa o Gemeri hovorilo ako o Stella Hungariae. So zrušením župného zariadenia a zánikom banského podnikania pobledol aj lesk tejto hviezdy. Dnes je Gemer známy predovšetkým ako raj turizmu. V lete sú hlavnými atrakciami hojne navštevované pamiatky hrad Krásna Hôrka (v roku 2012 bol hrad vyhorený, ale veríme že keď sa opravy skončia návštevnosť hradu sa vráti) s mauzóleom v podhradí, kaštieľ s parkom v Betliari, zrúcanina hradu Muráň, historické centrá Rožňavy a Rimavskej Soboty, umelé vodné plochy na Dedinkách, Tornali a Teplom Vrchu. V zime je to hlavne lyžovanie na svahoch Radzimu a v Slovenskom raji. Všade tam na vás čaká nenarušená príroda a zaujímavé zážitky.